Kapitola II.


Peter zhodil zo seba oblečenie i myšlienky týkajúce sa firmy a pustil si sprchu. Miloval horúci prúd vody, ktorý zalial celé jeho telo. Nastavil vode nahladko oholenú tvár a nechal kvapky tancovať po nej. Mal výrazné lícne kosti, krátke tmavohnedé vlasy, ktoré voda nedokázala uhladiť a postavu, za ktorú sa vôbec nemusel hanbiť. Sprchovací kút sa o chvíľu premenil na ľahký oblak hmly. Pena z tekutého mydla mu stekala po nohách a mizla vírivým tancom v odtoku. Šušťanie vody utíchlo a Peter vyliezol zo sprchy. Hodil na seba mäkký biely župan, ktorý mu Ria kúpila na posledné spoločné Vianoce. Nemal vo zvyku zbavovať sa príjemných vecí, hoci boli plné boľavých spomienok.

Deň bol dosť náročný a hodiny ukazovali takmer polnoc. Bolo načase oddýchnuť si, úplne vypnúť a hlavne, pripraviť sa na zajtrajší deň. Záležalo mu na tom, aby pohovory dopadli dobre. Dopoludnia ho čakali dva pohovory a bolo dôležité, aby si už vybral nové dievčatá. Ľudia, s ktorými doteraz pracoval mu veľmi pomohli na jeho ceste za úspechom. Nakoniec to boli aj ich vlastné úspechy. Keby Marta nebola v pokročilom štádiu tehotenstva a Vera si nenašla toho zazobaného Taliana, nebolo by nutné robiť žiadne pohovory. Trochu mu prišlo nevhod, že obidve mali odísť už o tri týždne, ale mali ešte vždy dosť času na to, aby zaučili nové dievčatá. A keby u neho nekončili, zrejme by nemal možnosť spoznať Jelu. Možno sa Vera nakoniec rozhodne zostať, raz už svoje rozhodnutie zmenila.

Peter si ľahol na veľkú posteľ, ktorej polovica už tretí rok zívala prázdnotou. Keď Ria odišla bývať ku Albertovi, chvíľu premýšľal, že spraví v byte pár radikálnych úprav. Nakoniec pár týždňov po rozvode byt vymaľoval, prehodil zopár skríň a predal niekoľko nepotrebných vecí. Nerád sa obklopoval zbytočnosťami. Mal rád veľké priestory, cez ktoré mohla voľne prúdiť energia.

Založil si dlane pod hlavu a chvíľu ešte pozeral do tmy. Zhlboka sa nadýchol a prudko vydýchol. Všetky sily sústredil na upokojenie myšlienok, ktoré nie a nie zostať na chvíľu stáť. Prešlo už dobrých päť hodín, odkedy počul naposledy Jelin hlas a predsa mu znel aj teraz v ušiach tak blízko, akoby ležala vedľa neho. Privrel oči a snažil sa zaspať. Bol unavený a potreboval oddych. Asi po pol hodine sa mu podarilo zaspať, no akonáhle sa ponoril do snov, spustilo sa mu v podvedomí riadne divadlo.

     Videl sa stáť na peróne so svojou matkou, ktorá ho posielala kúpiť lístky na vlak. Hovoril jej, že to nestihnú, že otec už sedí vo vlaku a kým on kúpi lístky, vlak odíde. Matka mu ale nedovolila nastúpiť bez lístka do vlaku a on teda utekal, chcel utekať, ale nohy sa mu lepili o žeravý asfalt. Pokladňa bola takmer na dosah, no trvalo mu nekonečne dlho, kým sa k nej dostal. Kúpil dva lístky a opäť sa snažil utekať k matke, aby mohli nastúpiť do vlaku. Kým sa však dostal k nemu, vlak sa pohol a oni ostali na peróne hľadiac za vlakom, ktorý odchádzal s otcom.

     ´Vedela som, že to nestihneš,´ vyčítavo sa na neho pozrela matka a povedala mu, aby sa išiel pozrieť, kedy ide ďalší vlak. Boli dve hodiny popoludní a ďalší vlak mal ísť až pred šiestou.

Peter sa strhol zo sna. Prebudil sa mokrý a srdce mu búšilo, akoby práve zabehol maratón. Pozrel sa na hodiny. Boli dve hodiny a dve minúty po polnoci.

´Už nech je ráno, vôbec sa mi nepáči, čo sa so mnou deje,´ hovoril si Peter v duchu. Prešiel do kuchyne a siahol po vypínači. Žiarovka sa lenivo rozžmurkala, akoby jej prekážalo, že ju budia k činnosti. Naplnil si pohár vodou a vypil ju do dna. Chvíľu ešte stál opretý o kuchynskú linku a potom sa vrátil späť do postele dúfajúc, že hodiny, ktoré ho delia od rána uplynú v pokoji.

Po pár minútach sa mu podarilo opäť zaspať. Dostavil sa vytúžený oddych, telo sa uvoľnilo a izbou sa niesol len pokojný Petrov dych. Nočný pokoj sem-tam pretínali motory áut ženúcich sa všetkými smermi a mliečne neóny vypínali svoje hlavy vysoko k čiernej oblohe, akoby sa chceli svojou žiarou vyrovnať mesiacu v splne.

 

Budík ho zobudil presne o šiestej ráno. Tie štyri hodiny zvyšného spánku mu úplne stačili na to, aby si oddýchol. Pomaly si vybavoval sen, ktorý ho v noci zobudil. Zaujal ho časový údaj zo sna i prostredie, v ktorom sa odohrával. Dúfa, že to nemá nič spoločné s Jelou a ich dnešným stretnutím. Zhlboka sa nadýchol a zamieril do kúpeľne. Zo zrkadla nad umývadlom sa na neho pozeral sympatický muž v stredných rokoch. Hustejšie obočie posadené nad hlbokými tmavohnedými očami mal jemne zdvihnuté a tie oči akoby sa pýtali: ´Si pripravený stretnúť sa s ňou?´

Zahučala sprcha a Peter zmyl zo seba všetky zostávajúce pochybnosti. Siahol po zubnej kefke a vytlačil na ňu hrubý pás zubnej pasty. Spomenul si na detstvo a hoci teraz používal mentolovú pastu, nachvíľu zacítil vôňu dobre známej jahodovej pasty, ktorú mu učiteľky v materskej škole starostlivo vytláčali na kefku trikrát denne, po každom jedle. Teraz to už riešil skôr žuvačkami, ktorých na trhu stále pribúdalo. Pery mu pokryla biela pena, ktorá o chvíľu skončila v odtoku umývadla. Studená voda ho úplne prebrala a akoby vsiakla do tváre a putovala pod kožou do celého tela. Prešiel si tvár dlaňami a vzal z poličky holiaci strojček. Zabzučal jemne ako otravný komár, chystajúci sa pochutiť si na teplej krvi. Opatrnými pohybmi sledoval kontúry brady, krku, lícnych kostí a miesta nad hornou perou. Holenie mu nezabralo veľa času. Holil sa takmer každý deň, bola to sila cviku. Keď opúšťal kúpeľňu, ťahala sa za ním, ako stuha, príjemná vôňa vody po holení. Rozchod s Riou ho našťastie nepoznačil natoľko, aby prestal o seba dbať. Neprepadol sebaľútosti. Nemal v úmysle zostať stáť na jednom mieste a chátrať vnútorne i navonok, ako opustená chatrč.

Zbalil si zopár papierov s poznámkami, prehodil cez plece brašnu s notebookom a zabuchol dvere na byte. Keď ho zamykal, spomenul si, že mal dať vedieť susedovi, ako sa rozhodol vo veci odpredaja malej záhradnej chatky, ktorú už takmer nikto z rodiny nevyužíval. Rozhodol sa, že ešte počká do večera a dá mu definitívnu odpoveď.

 

„Dobré ráno,“ pozdravil Peter Martu a Veru. „Povedzte mi úprimne, čo robíte, že tak dobre vyzeráte?“ opýtal sa s úsmevom.

„Ahoj Peter,“ odzdravili dievčatá. „Máme starostlivých partnerov, ale ty by si nám lichotil aj keby sme mali šedivé vlasy a chodili o paličke,“ zasmiala sa Marta a pohladila si bruško. Vedela, že Peter neplytvá slovami iba tak, aby prerušil ticho v predajni. Tehotenstvo jej skutočne pristalo. Zvýraznili sa jej krásne ženské krivky a trochu zaguľatené líčka zvýraznili veľké zelené oči.

„Všetko v poriadku, Marti?“ opýtal sa Peter. Záležalo mu na jej pohodlí a na tom, aby jej posledné týždne v práci nič nechýbalo.

„No, ak mi sem donesieš bazén a maséra, tak už ani neceknem,“ odpovedala Marta so smiechom.

„Vážená, s rastúcim bruškom vám pribúdajú aj nároky, že?“ zasmial sa aj Peter a položil dievčatám na pult kyticu ruží a bomboniéru.

„My máme sviatok?“ vyvalila na neho Vera modré oči.

„V podstate, áno. Oslavujeme váš šarm, dôvtip a profesionalitu dámy a…mal som pocit, že som vás v poslednom čase málo rozmaznával,“ povedal Peter a odpochodoval do kancelárie.

Dievčatá vedeli, že je pozorným a skvelým šéfom, ale dnes mali pocit, že je vo vzduchu ešte aj čosi iné. Netušili však, že to čosi, lepšie povedané ktosi, prejde popoludní dverami predajne.

Vošiel do kancelárie a notebook položil na písací stôl. Kancelária pôsobila útulne, nestrašila hostí svojou prehnanou oficiálnosťou. Nábytok z čerešňového dreva skvele ladil so žltou pohovkou a žltozelenými doplnkami. Steny boli tiež v tónoch jemnej žltej a zelenej. Spomenul si, ako tu pred dvomi rokmi stál v holých priestoroch a obzeral sa po bielych stenách, akoby od nich čakal radu, čo s nimi. V ten deň, keď sa vracal domov z predajne, zbadal na detskom ihrisku pred panelákom malé dievčatko v letnom klobúčiku s čerešničkami a zelených šatôčkach. Mohlo mať rok a pol, možno dva. Vedľa dievčatka sedela na kraji pieskoviska žena okolo 30-tky, vo svetložltých ľanových šatách. Na stehnách držala knihu a občas odtrhla od nej zrak, aby skontrolovala, či je jej dcérka v poriadku. Peter prežíval práve obdobie, keď sa jeho

život začal po rozvode s Riou stabilizovať. Všemožne sa zamestnával, aby trávil sám čo najmenej času a jeho myšlienky zbytočne neblúdili nesprávnym smerom.

Obraz, ktorý mal pred sebou, ho inšpiroval pri voľbe farieb nielen pre svoju kanceláriu, ale aj pre celú firmu. Oranžová, zelená a žltá sa stali farbami „Nového dňa“ a o názve spoločnosti bolo tiež vo chvíli rozhodnuté. Nikdy tú ženu neoslovil, ale vždy keď prechádzal okolo, hľadal ju pohľadom. Niečím ho priťahovala, hoci sa nechcel púšťať do žiadnych dobrodružstiev.  Za posledné dva roky sa jeho život dostal do úplne iných koľají a snažil sa ho žiť naplno. Firme sa darilo a Petrove vízie sa postupne napĺňali.

Postavil sa k oknu s rukami vo vreckách a pozeral sa na rušnú ulicu. Ľudia pôsobili ako mravce presúvajúce sa z miesta na miesto, nesúce si svoje malé bremená. Stará žena v špinavom kabáte a so šatkou na hlave zaujala svoje miesto pri podjazde. Sadla si na igelitku a pred kolená si položila prázdny téglik od masla, čakajúc na cvengot peňazí usádzajúcich sa na jeho dne. Ktovie, aký je jej životný príbeh, pomyslel si Peter.

Mal ešte chvíľu času, kým príde prvá zo žien, uchádzajúca sa o zamestnanie. Sadol si za písací stôl a prešiel si obsah životopisov ležiacich na stole. Čakali ho tri posledné pohovory. Bol rád, že to už bude mať za sebou a že po dnešnom dni bude môcť výberové konanie uzavrieť. Dievčatá už boli tiež dosť zvedavé, kto príde na miesto Marty a koho budú mať tú česť zaučiť. Vera sa za dva roky s Martou celkom fajn zblížila. Okrem práce sa stretávali aj v súkromí. Peter dobre vedel, že jej nie je jedno, kto Martu nahradí. Aj preto si dal veľmi záležať na výbere.

Chvíľu pred desiatou mu Vera oznámila, že pani, ktorá mala prísť o desiatej je v predajni a že ju posiela k nemu.

„Ďakujem Vera,“ povedal Peter a zložil slúchadlo.

Advertisements
Categories: Román - Pohovor | Tags: , | Leave a comment

Post navigation

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Blog at WordPress.com.

adal2com선릉건마

선릉유흥의 지존 adal2.com에서는 모든 밤문화의 궁금증을 해결해 드리고 있으며, 전국 최다 제휴 업소 정보와 실사 후기 및 풍성한 볼거리를 제공하고 있습니다.

EcoSeasons

Photography is the Art of Exposing your Soul

My world inside a bubble

...and I saw something I would never see with a naked eye.

SoraNews24 -Japan News-

Bringing you yesterday's news from Japan and Asia, today.

Adventure 69°North

Adventure and Photography - Passion for the Outdoors

kirilson photography

the stories behind the pictures, and vice versa

paintdigi

--- ALOZADE a. the artist shows you these artistic creations and ideas. Especially in digital painting. ---- L'artiste ALOZADE a. vous propose ces créations et ses idées artistiques. Surtout en peinture digitale.

Create Every Day

Art To Live

Musin' With Susan

Life Through My Lens

Words-to-World

Transplanting words from my daily pages to world

ronovanwrites

Forward, Always

Insanity at its best!

Yousuf Bawany's Blog

Jamaica in a thousand words

Shooting Jamaica From All Angles

JoseRaSan66

Cuando Lo Pequeño Se Hace Visible...

artkorppi II

Kuvia/Images

PHOTOPHILE

Out and about with PHOTOPHILE

Live Eat Create

food tails - recipes - crafting projects - creative ideas

Mom asked me for a recipe!

Love in recipes from daughters to mothers

%d bloggers like this: