Kapitola V.


Po návrate do kancelárie si vybavil pár telefonátov a poznačil dva kontakty na kus papiera. Založil životopisy k ostatným. Na stole si nechal iba jeden. Boli v ňom údaje o novej pracovnej sile. Vyťukal na mobile desať číslic a čakal na signál.

„Dobrý deň, Peter Marko. Pani Sachsová rád by som sa s vami stretol koncom týždňa, ak vám to vyhovuje. Rozhodol som sa pre vás. Môžeme sa stretnúť v piatok okolo druhej?“ opýtal sa Peter Sisi. „To som rád, aj ja sa teším. Dovidenia.“

Peter vedel, že jeho rozhodnutie je správne. Bol si istý Sisinou profesionalitou a vedel, že bude pre všetkých veľkým prínosom. Jela si zrejme jeho rozhodnutie vysvetlí po svojom. Mala za sebou už nejaké pohovory, ktoré skončili rovnako, v jej neprospech. V Petrovom prípade však nebol problém s Jelinou dcérou. Chcel jej ponúknuť niečo iné a dúfal, že to vyjde.

Bol rád, že má pohovory z krku, zostávala mu však ešte jedna nepríjemná povinnosť.

„Dobrý deň, Peter Marko,“ predstavil sa do telefónu. „Pani Christová, mrzí ma to, ale rozhodol som sa prijať inú z uchádzačiek… nie, nie je to kvôli vašej dcérke, môj názor predsa poznáte… bol by som rád, keby… snáď áno, dopočutia.“

´Hm, žiaľ, nerozumieš mi Jela, hoci by to bolo fajn…´

Peter sa vrátil do predajne a oznámil dievčatám svoje rozhodnutie:

„Práve som dohovoril s pani Sachsovou. Oznámil som jej, že som sa rozhodol pre ňu. Rád by som počul váš názor, aký ste z nej mali dojem a tak,“ povedal Peter.

„To je tá pani v okuliaroch?“ opýtala sa Marta.

„Áno, presne tá,“ odpovedal Peter.

„No, ja som z nej mala celkom dobrý pocit. Prekvapila ma, keď si prezerala tovar. Ona ho vyslovene študovala. Zákazníci bežne nepozerajú každú nitku,“ usmiala sa Marta.

„Ja som s ňou prehodila len pár slov, ale zdala sa mi taká uvoľnená, vyrovnaná. Akoby ani nešla na pohovor, ale na malú exkurziu,“ povedala Vera.

„Áno, presne na toto som myslel aj ja. Tiež som z nej mal rovnaký pocit v kancelárii. Dobre, dievčatá, v piatok príde, aby som sa s ňou dohodol na nejakých veciach ohľadne nástupu. V pondelok by mohla nastúpiť, aby ste jej to tu poukazovali a vysvetlili chod prevádzky. Myslím si, že nebude mať problém si rýchlo všetko osvojiť,“ dodal Peter.

Chystal sa na stretnutie s otcom, no vo dverách predajne sa ešte otočil a opýtal sa:

„Mimochodom, čo by potešilo, asi tak… štvorročné dievčatko?“

Marta s Verou na neho nechápavo pozreli. Bola to otázka, z ktorej ostali mierne mimo.

„No, mamina toho dievčatka by sa asi potešila stretnutiu pri káve…, začala Vera.

„Díky Vera, ale otázka znela trochu inak,“ vystrúhal Peter grimasu.

„Komu sa chceš zapáčiť, šéfe?“ nevydržala Marta.

„Dievčatá, buď mi pomôžte, ale rovno povedzte, že sa nevyznáte. To chcem od vás tak veľa? Vážne by mi to veľmi pomohlo.“

„Dobre, poradím ti, ale… zoznámiš nás, hm?“ podpichovala Marta.

„Vážená nastávajúca mamička, sľubujem, že o nič neprídete, teda… ak to vyjde. Mohla by si to už vyklopiť?“ Peter prosebne zavyl.

„Vyzerá to vážne,“ pokývala hlavou Vera.

„No dobre, už ho nebudeme trápiť. Okrem toho, moje materinské city mi to nedovolia,“ položila si Marta ruku na hruď.

„Som rád, že sa bavíte, takže?“

„Skoro všetky dievčatká zbožňujú bábiky, to je jasné, nie? No ale, keď chceš byť originálny, tak to skús s napríklad s plyšovým koníkom alebo nejakou knižkou s obrázkami. Také malé dievčatká majú rady víly a princezničky.“

„Mňa ešte napadli, také tie šablóny bábik, čo sa vystrihnú. Sú k nim aj šaty. To je celkom zábavné. Pamätám sa, že kedysi za socíku boli také čokolády,“ zamyslela sa Vera.

„To nie je zlý nápad,“ uznal Peter. „Ďakujem, dámy. Pomohli ste mi. Máte to u mňa.“

„Ty vieš o čo ide?“ opýtala sa Marta, keď Peter vypochodoval z predajne.

„Netuším,“ povedala Vera.

„Ahoj otec,“ pozdravil Peter otca, keď si sadal za stôl v tichej a príjemnej kaviarni v centre mesta. Jemný úsmev a mäkký pohľad prezrádzali, že je spokojný s priebehom dnešného dňa.

„Ahoj synak, tak spusti a nenapínaj ma,“ povedal otec. „Úplne mi stačí, že ma zožiera staroba, nemusí ešte aj zvedavosť,“ zasmial sa.

„Keby obidve neboli ženského rodu, tak poviem, že ti je to zrejme nepríjemné, ale takto…,“ doberal si otca.

„No, v každom prípade ma neničia svojou ukecanosťou a netúžia po hmotných statkoch… iba po mne,“ povedal Petrov otec a nezdržal sa smiechu. Čím boli obaja starší, pribúdal im zmyslu pre humor. A možno ani nepribúdal, iba ho opäť dokázali spoločnými stretnutia oslobodiť zo svojho vnútra. Peter vedel, že stretnutia s otcom mu prinesú vždy uvoľnenie, ktoré pri svojom životnom i pracovnom tempe potreboval.

„Čo si dáš?“ opýtal sa, keď sa upokojil.

„Dvojité presso a minerálku.“

„Poprosím vás dvakrát dvojité presso a dve minerálky, ďakujem,“ objednal Peter u mladého čašníka. Zrejme to bola jeho prvá sezóna a možnosť ukázať, čomu sa naučil. Hoci vyzeral na prvý pohľad ako dieťa, tácku s nápojmi držal veľmi obratne. Jeho pohyby pri obsluhovní boli prekvapujúco šikovné.

„Šikovný mladík,“ poznamenal Peter.

„Jeden známy mi povedal, že sem prijali nejakých mladých ľudí so zahraničnou praxou. Chcú zachovať prestíž podniku, ak nie ju ešte viac pozdvihnúť,“ povedal otec.

„To nie je zlý ťah a verím, že ani ten môj nebude,“ začal Peter konečne hovoriť o výsledku pohovoru. „Toto je žena, ktorú som si vybral,“ podával Peter otcovi Sisinu fotku, ktorú si stiahol z prílohy e-mailu.

„Nepochybujem, že si sa rozhodol správne. Vždy si mal dobrý nos na ľudí. Ak je taká šikovná, ako dobre vyzerá, tak si lepšiu kombináciu ani nemohol zvoliť,“ prezeral si otec Sisu.

„Prekvapila ma viac, ako milo. Je neskutočne bezprostredná, málokedy sa stretávam s takou otvorenosťou a vyrovnanosťou u ľudí. Je to charizmatická osôbka a dievčatá z nej majú tiež veľmi dobrý dojem,“ básnil Peter o Sise.

„Dobre sa to počúva, ale…,“ usmial sa otec, „čo tvoj staro-nový objav?“

„To si teraz fakt vystihol. Pamätáš sa na tú ženu s dcérkou, o ktorej som ti rozprával pred dvomi rokmi? Vtedy, keď som rozmýšľal aký názov dám spoločnosti?“

„A o ktorej si neprestal snívať? Áno, pamätám. Len som nevedel, že to dnešné „rande“ budeš mať s ňou a že vďaka nej si včera ledva vnímal, čo ti hovorím.“

„Veľmi vtipné. Keď som zistil, že Jela je vlastne žena, ktorú som kedysi vídaval na ihrisku s dcérkou, bol som pekne mimo. Skoro som vylial minerálku,“ zasmial sa Peter. „Nachvíľu som cítil v ovzduší také napätie, že som nebol schopný povedať nič rozumné. Rýchlo som vzal do ruky jej životopis a začal sa pýtať na jej pracovné skúsenosti.“

„No, synak, pekne ťa rozhodila,“ zasmial sa opäť otec. „Čo chceš vlastne robiť? Predpokladám, že nebola nadšená, keď si jej oznámil výsledok pohovoru,“ konštatoval.

„Jasné, že nebola nadšená. Vedel som presne, ako bude reagovať. Chcem sa s ňou stretnúť, ale mimo firmy. Chcem jej povedať, že dôvodom jej neprijatia nie je jej dcérka. Toto ma štve najviac, že si to myslí,“ hovoril Peter a v jeho hlase bolo cítiť rozhorčenie aj túžbu po Jele. „Chcem byť súčasťou jej života, ale nie v podobe šéfa…“

„Ak je taká, ako si mi hovoril, tak to nebude také jednoduché, Peter. Naučila sa stáť na vlastných nohách a zrejme je zvyknutá na to, aby sa postarala o seba i o dcérku sama. Takéto ženy odmietajú byť na niekom opäť závislé,“ povedal otec. „Viem, že nájdeš spôsob, ako sa s ňou zblížiť, ale dobre ti radím, nechoď na ňu s ľútosťou.“

„To nie otec, ona nie je hodná ľútosti. Je to skôr obdiv, ktorý si zaslúži. Pozbierala sa z toho, čo sa stalo a chce opäť žiť. Hm, vlastne ona žije, a môžem povedať, že viac, ako mnohí z nás,“ povedal Peter a zahľadel sa do davu, ktorý prechádzal pred oknami kaviarne.

 

     Cestou domov sa Peter chcel ešte zastaviť u suseda, aby mu oznámil svoje konečné stanovisko vo veci predaja záhradnej chatky. Rozhodol sa, že ešte nejaký ten týždeň počká a nebude ju zatiaľ predávať.

Už dávno nešiel domov popri detskom ihrisku, kde prvýkrát uvidel Jelu s Emou. Dnes ho tam opäť ťahalo. Nekládol odpor, dokonca tak trochu dúfal, že ich uvidí. V hlave sa mu rojili myšlienky. Chcel sa s Jelou stretnúť, ale zároveň mal obavy z jej odmietnutia. Ak na neho vytiahne neopodstatnené dôvody jej neprijatia do firmy, tak bude mať čo robiť, aby jej to vybil z hlavy.

Slnko zhadzovalo na ihrisko posledné lúče piatkového dňa. Hoc´ bolo takmer sedem hodín, detí bolo ešte plné ihrisko a oživovali ho svojim smiechom a džavotom. Peter upieral pohľad na skupinku detí v piesku a na mamičky sediace na lavičkách. Trochu spomalil, aby sa mohol lepšie rozhliadnuť, ale nevidel ani Emu, ani Jelu. Tak veľmi si želal, aby tam boli… Nebol si síce istý, či by vôbec išiel za nimi, a už vôbec nevedel, čo presne by Jele povedal, ale chcel ju vidieť.

´No, zrejme dnes odídeš naprázdno,´ pomyslel si Peter. ´Aspoň budeš mať čas premýšľať o tom, čo jej povieš pri najbližšom stretnutí.´

Petrovi sa ešte nechcelo domov a tak siahol po telefóne, aby zavolal otcovi. Chcel si s ním cez víkend niekam vyjsť. Už dávno neboli na túre. Spojí užitočné s príjemným, rozhýbe kosti a čas im rýchlejšie prejde. Vedel, že s otcom to bude skvele strávený čas. No skôr, ako stihol vyťukať jeho číslo, zazvonil mu telefón. Číslo nepoznal a znepokojilo ho to.

„Peter Marko, dobrý deň,“ predstavil sa do telefónu.

„Dobrý deň, pán Marko,“ ozvala sa žena v telefóne. „Vášho otca sme museli hospitalizovať na internom oddelení. Už sa o neho stará najlepší kardiológ.“

„Čo sa stalo? Je otec v poriadku?“ pýtal sa Peter rozrušene.

„Áno, jeho stav je stabilizovaný, ale pán doktor Bartko chce s vami hovoriť,“ oznámila mu žena v telefóne.

„Hneď som tam, ďakujem,“ položil Peter telefón a ihneď naštartoval auto. Snažil sa čo najskôr dostať na druhý koniec mesta a bol rád, že sa nemusí mestom predierať v dopravnej špičke. V hlave mu ešte doznieval hlas zdravotnej sestry, ktorý sa miešal so smiechom jeho otca. Pred pár hodinami bolo ešte všetko v poriadku. Aspoň mal taký pocit.

Peter vbehol do nemocničnej budovy a na veľkej tabuli hľadal nápis INTERNÉ ODDELENIE. O chvíľu ho už výťah viezol na tretie poschodie. Zazvonil pri presklených dverách a pomyslel si, že by bolo fajn, keby raz aj naše nemocnice vyzerali ako tie z amerických seriálov. Alebo keby aspoň personál bol občas ústretovejší. Nemal rád nemocnice a nemal rád lekárov. Snažil sa im vyhýbať, ako to len šlo. No teraz sa chcel čo najskôr dostať k otcovi.

Dvere mu prišla otvoriť sympatická zdravotná sestra. Rovnošata jej veľmi pristala. Bola nižšej postavy a pôsobila skôr ako dievčatko, ale keď pozdravila Petra, vedel, že je to žena, ktorá mu telefonovala.

„Dobrý deň, Marko. Prišiel som kvôli otcovi, čo sa deje?“ povedal Peter.

„Dobrý deň, pán Marko. Ja som vám volala. Poďte za mnou, chce s vami hovoriť náš kardiológ, pán doktor Bartko. Už vás čaká vo svojej pracovni, nech sa páči, nájdete ho na pravej strane chodby, tretie dvere,“ ochotne ukázala zdravotná sestra Petrovi, kam má ísť.

´No, toto sa už aspoň trochu podobá na Ameriku,´ snažil sa Peter navodiť si lepšiu náladu a zbaviť sa vnútorného napätia.

Zastal pred dverami, na ktorých bol nápis: MUDr. Daniel Bartko, primár kardiologickej kliniky.

Zaklopal na dvere a vstúpil dnu.

„Dobrý deň, pán doktor. Som Peter Marko. Volala mi vaša kolegyňa, kvôli hospitalizácii môjho otca,“ oznámil Peter dôvod svojej návštevy.

„Dobrý deň, pán Marko. Doktor Bartko. Nech sa páči posaďte sa,“ usadil lekár Petra.

Bol to muž okolo 50-ky, s vyšportovanou postavou a prešedivenými vlasmi začesanými dozadu. Za sklíčkami okuliarov sa skrýval pohľad zamysleného muža, no nepôsobil prísne.

„Najprv by som sa vás chcel opýtať na pár drobností,“ pokračoval lekár.

´Karta sa otočila,´ pomyslel si Peter. ´Teraz som na „pohovore“ ja a musím ho zvládnuť.´

Advertisements
Categories: Román - Pohovor | Tags: , | Leave a comment

Post navigation

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a free website or blog at WordPress.com.

adal2com선릉건마

선릉유흥의 지존 adal2.com에서는 모든 밤문화의 궁금증을 해결해 드리고 있으며, 전국 최다 제휴 업소 정보와 실사 후기 및 풍성한 볼거리를 제공하고 있습니다.

EcoSeasons

Photography is the Art of Exposing your Soul

My world inside a bubble

...and I saw something I would never see with a naked eye.

SoraNews24 -Japan News-

Bringing you yesterday's news from Japan and Asia, today.

Adventure 69°North

Adventure and Photography - Passion for the Outdoors

kirilson photography

the stories behind the pictures, and vice versa

paintdigi

--- ALOZADE a. the artist shows you these artistic creations and ideas. Especially in digital painting. ---- L'artiste ALOZADE a. vous propose ces créations et ses idées artistiques. Surtout en peinture digitale.

Create Every Day

Art To Live

Musin' With Susan

Life Through My Lens

Words-to-World

Transplanting words from my daily pages to world

ronovanwrites

Forward, Always

Insanity at its best!

Yousuf Bawany's Blog

Jamaica in a thousand words

Shooting Jamaica From All Angles

JoseRaSan66

Cuando Lo Pequeño Se Hace Visible...

artkorppi II

Kuvia/Images

PHOTOPHILE

Out and about with PHOTOPHILE

Live Eat Create

food tails - recipes - crafting projects - creative ideas

Mom asked me for a recipe!

Love in recipes from daughters to mothers

%d bloggers like this: