Poems – SK

Vznášam sa


Som ako biely obláčik na jarnej oblohe,

vznášam sa ľahučko nad emóciami ľudí.

Plávam si po oblohe a nechám sa hojdať vánkom ľudských snov.

Po lúke cvála kôň a ťahá za sebou stuhu času,

nežné vlny rieky hojdajú spiace labute, pozemských anjelov.

Listy stromov si šepkajú príbehy víl a škriatkov,

tráva zamávala starej lokomotíve na pozdrav.

Pierka, čo vypadli z krídel holubov,

pristali vo vlasoch nesmelého dievčaťa,

očakávajúceho svoj prvý bozk.

Štvorlístok učupený v tráve volá na žobráka,

aby mu vhodil do klobúka mešec nádeje.

Pošteklil ma jarný lúč slnka

a ja som ho obdarila úsmevom.

Vznášam sa nad emóciami ľudí,

vychutnávam si energiu nekonečnosti

vznášam sa na krídlach bielych anjelov.

Categories: Poems - SK | Tags: , , , , | Leave a comment

V minulom storočí


Tak som späť.

Som tu a teraz.

Bol to dlhý výlet, jeho začiatok je v minulom storočí.

Výkrik, plač, prisatie sa k prsníku – prepáč za tú bolesť.

Objatie, nežná dlaň, bozky na čele.

Nie, to si nespomínam…

Ale tak nejako to určite bolo.

V minulom storočí.

Prvé kroky, prvý pád a nekonečný svet.

Všetkého sa chcem dotýkať, zapojiť všetky zmysly.

Čo je vlastne strach?

Zvuky, vône, dotyky – ešte ti to nedokážem povedať.

Ale raz… budem mať toho veľmi veľa na srdci.

Vtedy si spomeniem, čo všetko sa odohralo

v minulom storočí.

Školská lavica, prvé písmená, prvá machuľa.

Diktáty, poučky, zákazy a príkazy,  ako správne žiť…

Ďakujem, nemám záujem.

Chyba!

Neuposlúchnutie sa trestá.

Odtlačok na líci a jazva na duši.

To sú už skutočné spomienky na chvíle

v  minulom storočí.

Okovy, bolesť, tmavá ulita.

Tmavý závoj všedných dní.

Straty a sklamania, prosby a náreky.

Prebudenie, znovuzrodenie – nádej.

Neumiera.

Teraz sa už pozerám iba z diaľky na ten svet

v minulom storočí.

Privádzam na svet nový život – výkrik, plač, prisatie sa k prsníku.

Objatie, nežná dlaň, bozky na čele.

Už viem čo je strach.

Spomínam si.

Takto si prišla na svet, takto som prišla na svet aj ja…

Nový život vracia do života aj mňa – tak som späť.

Som tu a teraz.

Categories: Poems - SK | Tags: , , , , , | Leave a comment

Zoznamka so sebou


Zablúdila som.

Vybrala som sa hľadať SEBA.

Zavrela som oči, nastala tma a… kam som sa to dostala?

Stojím pred chrámom.

Zo schodov na mňa hľadí starý muž,

odetý vo svetlej sutane, s bradou po prsia.

Vystupujem po schodoch a chcem ho pozdraviť.

Mizne v útrobách chrámu, ktorý pohltí aj mňa.

Cítim chlad.

A teraz kam?

Na úvahy nie je čas.

Schody vedúce nahor a ďalšie sa strácajú v hĺbke.

Slabé osvetlenie mi neprezradí, kde končia.

Klesám.

Schody búšia ako moje srdce.

Dopad chodidla a… buch.

Cítim sa ako v duši nejakého človeka.

Nohy ma vedú ku dverám s kľučkou zo zlata.

Otváram.

Drevený oltár s bielym obrusom,

s kyticou lúčnych kvetov a horiacou sviecou.

Pekné privítanie.

Smiem sa posadiť?

Čakám,

Kto ma so MNOU príde zoznámiť.

Ticho.

Možno ma čaká niekto hore.

Možno som vošla do nesprávnych dverí.

Možno…

Možno sa práve pozerám do seba.

Tak toto som ja?

Aké jednoduché a zložité zároveň.

Vyslovím otázku.

Chvíľu krúži okolo mňa.

Potom si sadá ku mne podávajúc mi odpoveď.

Skúsim to znova…

Takto to teda funguje.

Naspäť sa mi kráča akosi ľahšie a veselšie.

Mám pocit, že sa vznášam.

A tam dolu vidím ženu.

Niekoho mi pripomína.

Dvíha ku mne hlavu a ruku na pozdrav.

Nezablúdila som.

Tam dolu som JA.

Categories: Poems - SK | Tags: , , , | Leave a comment

Stará knižnica


Kamenná dlažba ticho odpočíva v uliciach starobylého mesta.

Nezastoná pod ťažkými krokmi, ani pod kolesami áut.

Bubnovanie dažďa a šteklenie jesenným lístím si ani nevšimne.

Metličkami krídiel ju holuby každý deň oprášia.

A ona ticho spí.

Vykročím po nej a nechám sa viesť.

Kam?

Tam na jej konci stoja múry bielej budovy.

Kľučku jej dverí sme si denne podávali, hltala nás

a vrhala späť na cestu všedných dní.

Nechávala som sa pohltiť.

Jej útroby ma lákali a tam v jej vnútri,

tam som zabúdala na svet okolo seba.

Chodby, police a nespočetné množstvo kníh.

Prechádzky časom, šuchot papiera a šepot pier.

Tu som sa mohla stať, čím som len chcela byť.

Biele múry tichej budovy.

Utíchla ako kamenná dlažba čo k nej vedie.

Už neslúži snom, prechádzkam a tichej ozvene.

Vraj zostarla a neunesie bremeno toľkého poznania.

Rozhodli za ňu iní.

Občas ju chodím navštíviť.

Sadnem si na schod pred jej dvere

a z batoha vytiahnem neveľkú knihu.

Pokračujem v čítaní a ona mlčky počúva.

Categories: Poems - SK | Tags: , , , , , | Leave a comment

Čierno-biele fotografie


V bludisku spomienok našla som malý, no vzácny poklad.

Otočím kľúčom v drevenej skrinke s nápisom RODINA.

Tíško si tam ležia, pomaly žltnúce obrázky.

Hľadiac na ne, spúšťajú vo mne malý kinematograf,

plejádu udalostí a pocitov.

Mladá žena s dieťaťom v náručí sa na mňa usmieva.

Dlhé čierne vlasy jej padajú na plecia a mäkký, hrdý pohľad hovorí:

„Som mama. Toto je naša dcérka, naše krásne dieťa.“

Muž v uniforme s puškou na pleci.

Unavená tvár s nespočetným množstvom otázok.

Dni plynú veľmi pomaly a láska čaká… snáď.

Dieťa čo spravilo ledva prvý krok,

naťahujúc drobné prsty k torte so sviecou.

Pri nohách jej leží veľká bába.

Ju roky nezmenili , ešte vždy je taká.

Záhrada s vôňou jabloní , na strome dievčatko s odretým kolenom.

Neroní slzy.

Usmieva sa nad vyhratou bolesťou.

Návšteva v ZOO, mocný stisk otcovho objatia… obavy.

Ešte aj teraz cítim to zovretie.

Neboj, nestratím sa.

Tvár starej mamy, ozdobená pavučinou vrások a úsmevom.

Kvietkovaná šatka na hlave a okuliare na nose.

Chýbaš mi.

Jej vôňu som cítila mnohokrát, aj keď tu už nebola.

Siaham po ďalších a ďalších obrázkoch,

tu slza mi skĺzne po líci, tu chuť mám zasmiať sa.

Čo všetko sme spolu prežili.

Zatváram vzácnu skrinku a otočím v nej kľúč.

Nie na dlho.

Vrátim sa k nej na ďalšej ceste bludiskom spomienok.

Categories: Poems - SK | Tags: , , , , , | Leave a comment

Na začiatku


Na začiatku sa Ti môže veľa vecí sivými zdať,

No ty sa svojich snov nesmieš nikdy vzdať.

Na začiatku budeš musieť pár polien prekročiť,

No ty sa naspäť nikdy nesmieš otočiť.

Na začiatku zažiješ pár sklamaní a bolestivých rán,

No ty ich musíš prekonať a otvoriť srdce dokorán.

Na začiatku začuješ pár pochybností snáď,

No ty im nesmieš uveriť, musíš tie pochybnosti prekonať.

Na začiatku nebude chcieť úsmev prísť,

No ty si uvedom, že musíš predsa ďalej ísť.

Na začiatku Ti čelo budú vrásky možno zdobiť,

No ty musíš všetko pre to robiť,

Aby si si splnil svoje sny,

Aby bol tvoj život úžasný,

Aby si dúhu v duši mal,

A v srdci sa Ti úsmev pohrával.

Aby si mohol aj iných šťastnými urobiť,

Musíš si veriť a vieru v seba nikdy nestratiť…

Categories: Poems - SK | Tags: , , , , , | Leave a comment

Create a free website or blog at WordPress.com.

adal2com선릉건마

선릉유흥의 지존 adal2.com에서는 모든 밤문화의 궁금증을 해결해 드리고 있으며, 전국 최다 제휴 업소 정보와 실사 후기 및 풍성한 볼거리를 제공하고 있습니다.

EcoSeasons

Photography is the Art of Exposing your Soul

My world inside a bubble

...and I saw something I would never see with a naked eye.

SoraNews24

Bringing you yesterday's news from Japan and Asia, today.

Adventure 69°North

Adventure and Photography - Passion for the Outdoors

kirilson photography

the stories behind the pictures, and vice versa

1 SIGFRIDSSON

ON = TIME

paintdigi

--- ALOZADE a. the artist Show you these artistic creations and ideas. Especially in digital painting. ---- L'artiste ALOZADE a. vous propose ces créations et ses idées artistiques. Surtout en peinture digitale.

Create Every Day

Art To Live

Musin' With Susan

Life Through My Lens

Words-to-World

Transplanting words from my daily pages to world

ronovanwrites

Writing to Discover My Self In the World

Insanity at its best!

Yousuf Bawany's Blog

Jamaica in a thousand words

Shooting Jamaica From All Angles

JoseRaSan66

Cuando Lo Pequeño Se Hace Visible...

artkorppi II

Kuvia/Images

%d bloggers like this: