Poviedky

Fľakatý mesiac


Slnko zhadzuje svoje lúče, akoby chcelo prebodnúť markízu pod ktorou stojíme.

A dym z cigarety stúpa nahor, ako indiánsky signál. Skutočne by si ma už mohol niekto všimnúť.

Deň za dňom čakám, kedy vojde do predajne muž s trochu opálenou pokožkou, typ kreol a hlbokými hnedými očami. Samozrejme bez batožiny v podobe svojej partnerky. Bude to muž, ktorý bude vyberať kuchyňu pre mňa (pre nás a naše deti).

Matka by sa asi aj zbláznila od radosti a otcov úsmev by konečne nebol taký bezduchý.

Ibaže mne sa to stať nemôže, pretože nič také ako láska neexistuje. Vždy ide iba o ten nešťastný výmenný obchod medzi mužom a ženou. Niečo za niečo, je to vždy podmienené protihodnotami.

Láska neexistuje a neexistuje ani nezištnosť. To by som už dávno netrčala v tomto meste a moja matka by kočíkovala už aspoň druhé vnúča.

„Dnes by sme to asi mali zabaliť,“ povie šéf a so zvesenou hlavou sa poberá do predajne.

„Ja ešte trochu poupratujem. Začínam nejasne vidieť svoju tvár v kuchynských dvierkach,“ hovorím uštipačne šéfovi.

„Fajn. A prosím ťa, nezameň si zasa leštič na nerez s riedidlom, keď budem chcieť, aby sa tovar stal neviditeľným, dám urobiť vyššiu poistku na predajňu a poprosím známych, nech to tu zrovnajú so zemou,“ pripomína mi môj nedávny omyl a myslím, že s tým neprestane, kým mu skutočne niekto nezrovná predajňu so zemou.

„Ja viem, pre istotu som si už označila riedilo oranžovým štítkom,“ poznamenám skôr pre svoje upokojenie. Viem, že jeho to veľmi nezaujíma.

To sklo môžem drhnúť koľko chcem, na mojej tvári sa aj tak nič nezmení.

Prechádzam si prstami po čele. Vrásky na ňom sú ako vlny rozbúreného mora. Mám jediné šťastie, že nie som strom a nepribúda mi každým rokom jedna vráska, ako stromu letokruhy. Viem si živo predstaviť, ako by som vyzerala. Možno by som sa ale potom odtiaľto dostala, horory sú teraz celkom IN. A maskéri by ušetrili na materiáli.

Týždeň opäť prešiel bez významnejších zmien v mojom živote. O chvíľu spustí šéf mreže predajne a namieri si to do neďalekého hostinca. Jeho žena ho bude čakať s teplou večerou a fľašou piva. On sa hodí pred telku s nohami vyloženými na stole a začne sa ich mlčanlivý víkend (hotová romantika, po ktorej túži každá žena).

Kráčam domov. Slnko ešte stále dosť páli. Opiera svoje lúče o moju šiju.

Nakúpiť stihnem už iba vo večierke a dúfam, že zoženiem aspoň trochu čerstvého chleba alebo rohlíky. Vôbec sa mi nechce kvôli nákupu ráno vstávať.

Tu ma zasa napadá, že by bolo fajn mať partnera, ktorý ráno vyskočí z postele, samozrejme by som ho ešte chvíľu zdržiavala. Nedalo by mi pokoja, keby som si nedopriala príjemné ráno so štipkou sexu. Obtierala by som sa o neho ako prefíkaná mačka a moje dlane by blúdili po jeho tele. Nachvíľu by sa zastavili na jednom mieste… (a v takejto chvíli mi ihneď hučí v hlave).

Dopraj mi Bože normálneho chlapa!

Samozrejme mali iba rohlíky z rána, ale vždy lepšie, ako ostať na víkend bez pečiva. Moje stravovanie sa aj tak rovná skôr súťaži o „čo najmenej prijatých kalórií“. Vynímajúc dni, keď chodievam k rodičom. To si mama okrem ostatných poznámok nedokáže odpustiť poznámku typu:

„Začalo sa vám dariť v predaji, že sa nestíhaš ani najesť?“

„Jasné mami, musíme púšťať dnu zákazníkov pod skupinkách, lebo by som nezvládla ten nápor.“

„Katka, ale mala by si jesť poriadne. Dostaneš vredy.“

„Mami, jediné, čo dostanem bude zasa návrh na rande od nejakého dementa, ktorý mi bude hovoriť, akú mám neskutočne dokonalú postavu.“

A tu sa zvyčajne jej rady a naše rozhovory končia, pretože moje znamenie zverokruhu ma predurčilo byť tvrdohlavou ako mulica a ohnivou ako drak (či skôr dračica, možno by ma vystihlo aj pomenovanie erotowoman).

Klasicky mi zabalí nejakú slaninu, pár paštét a zvyšok obeda, aby som nebodaj neumrela hladom.

Vyzbrojená menším nákupom stúpam po rozbitom chodníku, ktorý vedie k nášmu paneláku. Skvelé dielo architekta. Desať poschodí a výťah premávajúci podľa nálady. Mám šťastie, že som dostala byt na treťom poschodí. V prípade jeho nefunkčnosti si nemusím vypľuť pľúca pri šplhaní sa na desiate poschodie. Ale dnes premáva. Síce zasa nejaký kretén použil výťah ako miesto pre „vyvenčenie sa“ , ale aspoň premáva. Snažím sa nestúpiť do mláčky, ktorá sa leskne na zodratom linoleu. Zatlačím gombík s trojkou a výťah pomaly so mnou šplhá hore. Moja váha je pre neho ideálna. Tak ako aj pre niektorých chlapov.

Pohrabem sa v taške v snahe nájsť kľúče od bytu. Vždy musia zapadnúť úplne naspodok, aby som neprišla o zábavu pri ich hľadaní.

Odomykám byt, ktorý som dostala ako protihodnotu za skvelý sex. Nesťažujem sa, mám strechu nad hlavou a aj keď v desaťposchodovom paneláku sa nedá práve hovoriť o súkromí, predsa len tieto štyri steny sú mojím malým súkromím.

Nepotrpím si na veľký luxus.

Hodnotnejšie veci, ktoré sú v byte mám vďaka svojim exmilencom. Telku takmer nepozerám, zato si celkom rada sadnem večer k počítaču a tajne dúfam, že si ma niekto nájde. Sú to však väčšinou iba zúfalci hľadajúci virtuálne sexuálne dobrodružstvá.

Položím tašku s nákupom na stôl a namierim si to do kúpeľne. Celkom sa teším na sprchu. Ak už nedokáže zo mňa zmyť beznádej, zmyje aspoň dym z cigariet a pot.

Voda mi zašuští nad hlavou a ja sa nechám objímať jej kvapkami. Dnes nemám chuť ukájať sa pomocou hračiek, ktoré mi zanechali pozorní milenci. Nechávam vodu iba tak stekať po tele a snažím sa úplne zabudnúť na svet okolo. Odtok hltavo saje penu zmiešanú s potom z môjho tela. Stojím pod prúdom vody a je to úžasný pocit.

Začína sa víkend. Dlhých 48 hodín.

Dnes večer nemám chuť ísť von. Petra mi určite bude zasa rozprávať o svojom poslednom objave a Linda mi bude chcieť robiť prednášku ohľadne mojej poslednej aférky s majiteľom malého penziónu na konci mesta. Môže mi vykladať, čo chce, ten chlap stál zato, hoci mi sľuboval, že to nebude iba na jednu noc. Nakoniec, nebol prvý, ani posledný. Rada by som však vedela, prečo mám šťastie práve na takýchto chlapov.

Bude to tak, je to absenciou lásky.

Skúsim to teda dnes večer opäť. Vyjdem si na virtuálnu prechádzku. Viem, že moja matka by mi na to povedala:

„Katka, takto si partnera nenájdeš. A je to dosť nebezpečné. Nikdy nevieš, s kým si skutočne píšeš.“

„Mami, ibaže ja neviem mnohokrát ani reálne, s kým randím.“

„Noviny a správy sú plné toho, ako sa dievčatá stretli s takými… z internetu a potom ich znásilnili.“

„Médiá sú vždy plné toho, čo ľuďom čo najviac naženie strach, je to proste vymývanie mozgov, mami.“

Otec sa málokedy pridá do diskusie, ale keď ide o telku, nedokáže odolať.

„Tvoja matka má pravdu. Neradi by sme sa niečo podobné dozvedeli raz o tebe.“

„No a možno sa raz práve vďaka mojim virtuálnym prechádzkam dozviete, že budete starý rodičia.“

Zaklincujem hravo náš rozhovor a viem, že k tomuto už veľmi nemajú čo dodať. V podstate je to náš spoločný sen, ibaže každý z nás ho vníma po svojom.

Postavila som vodu na kávu, hoc´ bolo už dosť hodín. Rozhodla som sa tento večer ostať dlhšie hore. Nepotrebovala som však k tomu šálku kávy. Nerobila so mnou žiadne zázraky. Zaliala som si turka do bodkovanej šálky. Z tej jedinej mi skutočne chutila. Zapálila som si poslednú cigaretu z balíčka na stole a sadla si na prah balkóna.

Mládež sa schádzala pri neďalekom hostinci.

Ach tie horúčky piatkovej noci (aj keď je pravda, že ani soboty neboli výnimkou).

Ťahala som dym z cigarety a oči som zabodla do mesiaca. Bol fľakatý. Takto nejako mohli vyzerať moje pľúca.

Malá blikajúca bodka na nočnej oblohe sa pomaly posúvala smerom k mesiacu.

Nočný let.

Môže to byť celkom zaujímavé.

Možno sa aj mne raz podarí ísť niekam letecky. Teda ak nepoletím ešte predtým z práce, kvôli kríze.

Posledný šluk a z balkóna letí dolu špak z ďalšej cigarety. Trávnik zdobia už desiatky, možno stovky špakov. Zelení by mali radosť.

Ale ja sa polepším, zajtra otvorím veľkú konzervu s ananásom, ktorá má už len pár dní do konca spotreby. Plechovka bude dobrým popolníkom.

Vraciam sa do izby a dnešný večer venujem opäť niekomu „neznámemu“.

Tak skúsme, na koho dnes padne šťastie.

Pred pár rokmi mi Linda prezradila, že na „pokeci“ sa dajú uloviť skvelí chalani. Skúšala som to už toľkokrát, ale asi som sa pripájala v nesprávnu dobu, lebo tých skvelých chalanov práve vtedy nikde nebolo. Klasicky najviac zaplnená bola „miestnosť“, kde si mládež i tí skôr narodení mohli vymieňať svoje sexuálne poznatky (a ja romantická duša som márne čakala v miestnosti pre romantikov, nikto neprišiel).

Awoj cica, popises?“

Tak z tohoto romantika nebude.

Caf, ako travis vecer?“

„Mam chut niekoho pretiahnut.“

„Tak sorry, ale si na zlej adrese.“

„Wed sa hned neurazaj, cica, aj ty si tu kvoli tomu.“

„Tak to si na omyle. Maj sa.“

Možno by sme si popísali aj viac, keby nebol tak veľmi úprimný. Do čerta!

Skúsim ešte dvoch a potom to tu balím, v meste je podobných týpkov dosť. To sa nemusím unúvať sedieť pri počítači a kaziť si oči. Stačí, že mám skazenú povesť. Hm.

„Ahoj kocka.“

„Ahoj.“

„Odkial si?“

„Z malého mesta, v ktorom sa stretavaju chodiace mrtvoly.“

„Super . Mas zmysel pre humor.“

„Ano. Ten mi na rozdiel od inych veci este ostal.“

„Mas niekoho?“

„To je siroky pojem. Ale ak myslis na domace zvery, tak nie.“

„Podla toho, co povazujes za domace zvery.“

„Chlapa, ktory sa sprava ako svina.“

„Ides na to pekne z ostra.“

„Mozno by si isiel aj ty, keby si vecne natrafil na dementa, ktory by si ho strcil aj do horuceho oleja, len aby mal kam.“

„S tebou je teda pekna zabava, hm.“

„Prepac, asi to nebol prave najlepsi napad sem dnes vecer liezt. Uzi si vecer. Pa.“

Tak toto som pekne pohnojila. Možno som práve zmarila svoju šancu spoznať niekoho „normálneho“. Ani neviem, čo to do mňa vošlo. Hnevať sa môžem tak akurát na seba. Svoj život som si zbabrala sama a dopomohol mi k tomu iba ten, komu som to dovolila.

Dnes nie je môj deň.

Urobím lepšie, keď natiahnem svoje kosti a budem počítať bodky, ktoré sa mi objavia, akonáhle zatvorím oči. Možno mi tak skôr prejde večer a nový deň prinesie niečo, čo pohne mojím životom.  

Categories: Poviedky | Tags: , | Leave a comment

Create a free website or blog at WordPress.com.

adal2com선릉건마

선릉유흥의 지존 adal2.com에서는 모든 밤문화의 궁금증을 해결해 드리고 있으며, 전국 최다 제휴 업소 정보와 실사 후기 및 풍성한 볼거리를 제공하고 있습니다.

EcoSeasons

Photography is the Art of Exposing your Soul

My world inside a bubble

...and I saw something I would never see with a naked eye.

SoraNews24

Bringing you yesterday's news from Japan and Asia, today.

Adventure 69°North

Adventure and Photography - Passion for the Outdoors

kirilson photography

the stories behind the pictures, and vice versa

1 SIGFRIDSSON

ON = TIME

paintdigi

--- ALOZADE a. the artist Show you these artistic creations and ideas. Especially in digital painting. ---- L'artiste ALOZADE a. vous propose ces créations et ses idées artistiques. Surtout en peinture digitale.

Create Every Day

Art To Live

Musin' With Susan

Life Through My Lens

Words-to-World

Transplanting words from my daily pages to world

ronovanwrites

Writing to Discover My Self In the World

Insanity at its best!

Yousuf Bawany's Blog

Jamaica in a thousand words

Shooting Jamaica From All Angles

JoseRaSan66

Cuando Lo Pequeño Se Hace Visible...

artkorppi II

Kuvia/Images

%d bloggers like this: